Tak predsa z Buffy bude aspoň niečo. Neodradili nás ani posmešné a ironické poznámky a postavili sme sa na štart. HA-či mám pre ňu aj batoh... ;)))Ale musím sa priznať, nedala by som ruku do ohňa za to, že do cieľa dôjdeme po svojich.
Náš prvý dogtrekking sa vydaril výborne. Slniečko svietilo celý týždeň a ja som si naivne myslela, že tak, ako vysušilo chodníky v meste, tak to bude vyzerať aj v lese. Veľmi rýchlo som sa spamätala. Trasa viedla z Horného Bankova na chatu Jahodná a späť. Priznám sa, že pešo som na Jahodnú ešte nikdy nešla.
Štartovali sme v polminútových odstupoch zhruba od 9,30. Mapa, kompas, alebo niečo podobné by mi bolo aj tak na figu. Organizátorky ale asi vedia o orientácii tiež svoje, a keďže je na dogtrekkingoch prevaha žien, popis trasy sme dostali aj slovne. Vďaka Adi som ale papier z vrecka vyberať nemusela celú cestu. Počasie bolo naozaj nádherné. Pod stromami príjemný tieň, na lúkach pražilo slnko. A pod nohami praskal ľad. Kvôli nemu som sa nemohla dosýta pokochať prírodou-musela som dávať vkuse pozor, kde šľapem. Ale spadla som len raz :) Stádo srniek sa prehliadnuť ale nedalo.
Do cieľa sme prišli celí šťastní a ostal čas ešte aj trošku poklebetiť.
A čo Buffy? Fakt neviem. Tvárila sa úplne rovnako na začiatku ako aj na konci. Celú cestu šľapala za mnou, občas trošku zaostávala, občas šla rýchlejšie a ku koncu sme si ešte aj trošku pobehli, aby sme vylepšili čas :) Kto ju pozná dlhšie by povedal, že bude spať dva dni z takej túry. Vlastne som si to myslela aj ja. Chyba. Po menšom odpočinku bola neposednejšia a vonku ešte dokonca behala s Lindou. Tá naháňala veveričky po parku, o čom Bafa asi nemala ani páru, ale to bolo jedno. Proste behala:)))
Už teraz sa teším na ďalší DT a dúfam, že počasie bude aspoň také ako bolo tentoraz. Len šmýkať sa už asi nebudeme na ľade, ale na blate.
