Linda – border kolia bez pp
Borderka je v rebríčku top 3 na prvom mieste. Stále som chcela mať borderu. Mať psíka, ktorého netreba len venčiť 3x denne okolo bloku, ale ktorý je schopný sa naučiť všetko možné. Viem, je plno iných psíkov, ktorí sú múdri, ale najviac sa mi páči práve toto plemeno.
Nikdy by mi ani nenapadlo, že budem mať borderu tak skoro. Podobne ako pri Tonke, výberu toho správneho šteňaťa nepredchádzal žiaden konkurz ako z príručky. Našla som inzerát a bolo to.
Už od malička má strašne rada ľudí a dávala to najavo nekonečným olizovaním, kvôli čomu ju poniektorí doteraz volajú „Blizna“.
Po trápení s Kajkom mi toto stvorenie pripadalo ako génius. Niežeby bol Kajko nejak pozadu, ale predsalen mu trošku pomalšie páli. Už ako polročná mala zvládnutú základnú poslušnosť a začali sme sa obzerať po niečom „zložitejšom“. V podstate som mala na rozmyslenie celú prvú zimu. Vtedy sa toho veľa robiť nedá, tak som sedela za netom a hľadala Linde uplatnenie.
Nebolo jednoduché rozhodnúť sa pre niečo konkrétne, keďže psích športov je neúrekom. Ale dosť mi v tom pomohlo to, že sme v Košiciach. Okruh sa preto zúžil na záchranarčinu, športovú kynológiu a agility. Športovú kynológiu som zavrhla hneď, k záchranárom som sa akosi nedostala, tak ostalo agility. A neľutujem. Ak práve prší, alebo tréning odpadne, alebo proste len tak z nudy, venujeme sa aj iným športom. Síce nesúťažne, ale to predsa nie je podstatné. Zaujalo nás hlavne frisbee, tanec so psom a ak sa to dá tak povedať, tak aj bicykel. Bicykel miluje Linda zo všetkého najviac a aj pri frisbee sa nezabrie bordera-hoci aj bezpapierová. Občas mám pocit, že agility robí len pre moju radosť a šetrí sa pri ňom na ten tanier a bajk. Inak si to vysvetliť neviem. Medzi ďalšie obľúbené činnosti patria preteky s autami. Veľmi rada si s nim dá závod-berie ich ako svoje ovečky. Vrámci všetkej bezpečnosti, samozrejme. Občas ju hodím na krk aj iným ľuďom, nech si ju vyhladkajú a nech pre zmenu oblizuje niekoho iného. Takejto záslužnej činnosti sa venujeme tiež od Lindinho útleho veku a zatiaľ sa na svoju pravidelnú dávku canisterapie náležite teší.
Veľa sa zmenilo, odkedy je Linda bez Kajka. Stal sa z nej vyrovnaný psík, ktorý breše len vtedy, ak sa cíti naozaj ohrozená podozrivými ľuďmi, postupne zisťuje, že sa dá hrať aj s inými psami okrem Kajka, Tonky a Amy, nebreše z balkóna, naučila sa hrať s pískacími hračkami, ... Z toho posledného mám ozaj veľkú radosť. Podstatne nám to uľahčilo tréning, lebo Linda nie je veľký jedák a s pamlskami by som ďaleko nezašla.
Linda nepatrí medzi klasické šialené bordery. Nemám ju síce na vodítku, pretože vonku stále behá a miluje naháňanie prechádzajúcich áut, ale nemusím sa o ňu báť. Pár vecí sa naučila sama od seba a nevbiehanie na cestu patrí našťastie k nim.
