„Pracovať“ začala Linda véééľmi skoro. To, že som nad CT začala vôbec uvažovať bolo spôsobené nezvyklým záujmom o malé deti, alebo teda aspoň malých ľudí, ktorý z diaľky deti pripomínajú. A tiež kvôli jej blizneniu... Poslušná bola od malička, tak som hľadala, ako to využiť, priniesť radosť viacerým ľuďom a v neposlednom rade aj zapchať ústa susedom...
Naše začiatky boli v detskom domove a na Bankove. Aj keď o takú „normálnejšiu“ canisku sa snažíme až teraz, ako začiatok to bolo fajn. Zistila som, čo všetko Linda pri deťoch znesie, ako vie zrazu chodiť pri nohe – len pri deťoch samozrejme – ale rovnako aj to, čo baví deti a čo všetko sa so psíkom spraví ľahšie ako bez neho.
Literatúry o canisterapii u nás veľa nie je. Najviac informácii som nazbierala zo stránky cantesu, zvyšok šiel intuitívne.
Na Bankov chodíme doteraz, vystriedali sa nám už viacerý chlapci, každý z nich bol iný, ale na všetkých sa Linda teší stále rovnako. Polohovanie robíme len v rámci oddychu, skôr naše stretnutia využívame na precvičovanie povelov, hru a trénovanie trpezlivosti všetkých zúčastnených.
Mnohí ľudia vravia, že canisterapia psíkov vyčerpáva, že sú potom unavení zvyšok dňa. No neviem, či niečo robíme zle, ale ešte som si nevšimla, že by bola Linda unavená nejak extra viac. Možno je to aj tým, že po Bankove chodíme domov pešo cez les, môže sa vyblázniť v prírode, pobehá si a aj keby mala skrotiť 100 čertov, tak cestou domov naberie nové sily.
Posledné mesiace Linda prebrala štafetu a chodíme ešte ku chlapčekovi na Terasu. Navštevujeme ho každú sobotu, keď sme doma a pomaličky začíname zbierať úrodu zasatú Kajkom.
Najnovšie nám pribudol ďalší detský domov a DSS na opátskom. Všetky canisky mám samozrejme rada, ale opátske je výnimočné...
Na sklonku roka 2007 a začiatkom nového roka vyfasovala Linda kolegyňu. Bafa si svoju novú prácu obľúbila veľmi skoro. Veď kto by sa netešil tam, kde ho len kŕmia a hladkajú:) To, že musí občas pre nejakú dobrotu niečo aj urobiť si asi ani nevšimne.:)
O canisterapii sa píše ťažko bez toho, aby nevyznela ako nejaký zázrak na všetky neduhy sveta. Je mnoho druhom canisky, sú rôzne spôsoby využitia psíka v škole, fyzioterapii, psychológii,...Občasné návštevy psíka v rôznych zariadeniach síce nikdy nenahradia ľudské porozumenie, trpezlivosť a lásku najbližších, ale nie každý má to šťastie mať milujúcich blízkych. Živý tvor dokáže oveľa rýchlejšie prebúrať múr nedôvery, zatrpknutosti a osamelosti, pretože nevyčíta a nekritizuje, stačí jediný pohľad a človek mu prepadne.
O tomto vie svoje každý, kto má to šťastie starať sa o vlastného psíka, alebo mačičku. A na svete je ešte veľa ľudí, ktorí by to chceli zažiť tiež, hoc len na chvíľku. A mne pre canisterapiu stačí aj tento, možno bezvýznamný dôvod.
Dúfam, že Linda bude ešte dlho zdravá a silná aby mohla aj naďalej rozdávať radosť tým, ktorý ju potrebujú...a v neposlednom rade aj mne.
