Vždy som chcela psa. Bolo úplne jedno aká rasa. Teda, skôr som stále chcela bastardíka a už ani neviem prečo. Dočkala som sa. Dobrosrdečného obríka Kajka, kríženca argentínskej dogy a švajčiarskeho ovčiaka. V momente zaplnil celý môj život, ale zhodou nešťastných okolností som s ním nemohla cvičiť všetko, čo som chcela.
Prešiel ďalší úsek v mojom živote, až nastal deň, ktorý mi mal zmeniť život úplne. V jedno ráno som si šla po moju vysnívanú borderku. Vtedy sa Linda ešte nevolala. To prišlo trošku neskôr. Linduška tiež nemá papiere, na nich si tak veľmi nezakladám. A ňou to všetko začalo. Základnú poslušnosť sme zvládli veľmi skoro, chvíľami som mala pocit, že nemám 6 mesačné šteňa, ale dospelého, uvážlivého psíka. Prešla zima, prišla jar. Cez zimu som mala dosť času na to, aby som Linde vymyslela ďalšie zamestnanie.
V jeden deň sme sa objavili na tréningu agility. Vtedy mi už začínalo byť jasné, že Lindu nemám len tak pre srandu. Agility sa nám zapáčilo ihneď. Ešte v prvú sezónu sme sa boli oťukať na rôznych neoficiálnych pretekoch, keďže bola Linduška ešte mladá. Nedopadlo to síce všetko podľa očakávaní, ale chyba bola vo mne. Leto prešlo, jeseň už tiež nebola to pravé orechové, ale trénovali sme. Chvíľami som sa naozaj bála zimy. Bola som nešťastná z toho, že už nebude agility, nebudeme trénovať, nastane divné obdobie. Mali sme síce canisterapiu, ale ja som chcela Lindu stále učiť niečo nové, baviť sa s ňou. A tu začína rozprávanie o tanci so psom.
Na agility som spoznala veľa nových ľudí. Všetci sú veľmi fajn. Ale s tancom pílila od začiatku uši len jedna. Aďa. S kokrom Amy.
Tanec som dovtedy poznala len z videí pri náhodných potulkách internetom. Teda, zo začiatku boli náhodné. Keď som prvý krát videla Attilu so svojou borderou, nevedela som dýchať. Ešte stále sa mi zatajuje dych, keď mám chuť si ich pozrieť, ale už to nie je až také neznáme. Aďa bola naozaj neodbitná. Mne sa zas páčili tie cirkusantské kúsky, čo vedeli iné psíky. Už ani neviem, čo som skúsila na Linde ako prvé. Ale zdá sa mi, že slalom. Asi aj kvôli agility, aj pre to, že sa mi páči. Aj keď som sa nemala prečo čudovať, bola som šťastná, že to Linda pochopila tak rýchlo. No a ďalej to už šlo samo...ďalej
