Liborovi pribudol braček - Móricko. A tu je jeho príbeh:

Prvý bol nápad. Ako vytvoriť Liborovi bračeka a ako efektívnejšie využiť priestor a čas na jeho výrobu. Nápad bol na papieri a ako prvé trebalo látku nabatikovať. Opäť som volila oranžovú farbu, veď sú nejaký bratia, genetika nepustí.

Mórickovia dostávajú svoju prvú podobu - sú zošití a obstrihaní. A vtedy zvíťazila logika nad všetkým ostatným. Mórickov treba otočiť.......a otočiť, a otočiť....jedno ucho, druhé ucho.....

Po celodennom otáčaní majú Mórickovia plné brušká, očká, noštek, nožičky a všetko si to sušia a druhý deň už len doslovná bodka za celým vrhom - priamo na nose!