Tonka - kríženec z uvp
Až sa hanbím za to, ako sme sa k Tonke dostali. O psíkovi pre mamku som začala premýšľať po tom, čo som sa od rodičov odsťahovala aj ja. Nechcela som, aby bola mamka doma sama a psík už doma po Kajkovi nevadil. Tonku dostala ako darček k okrúhlym narodeninám. Výberu šteniatka nepredchádzalo žiadne rozhodovanie ako radia príručky. Už ani neviem cez koho z uvp som sa dohodla, že chcem šteniatko sučku, ktorá bude malá, keď vyrastie. To bolo všetko.
Potom mi už len zavolali, že majú, tak som si šla po ňu. Nikdy viac tak psíka už vyberať nebudem, sľubujem! Neverím totiž, že by ma mohlo druhý krát postretnúť také šťastie. Keď bola maličká vyzerala ako bordera, ale vtedy som ešte nebola tak zdegenerovaná. Teraz vyzerá skôr ako tibetský teriér, ale mamka ju dáva stále strihať.
Na Tonku nemôžem povedať nič zlé. Aj keď nemá žiaden výcvik - ledva si vie sadnúť - nikdy som s ňou nemala väčší problém. Mamka ju síce venčí na vodítku a s košíkom, ale skôr kvôli vlastnému strachu z cudzích psov. Inak vodítko a košík vôbec nepotrebuje. Neuteká, nieje agresívna, s radosťou pribehne na zavolanie a s trochou výcviku by bola dokonalý spoločník.
Toto leto som ju trošku zneužila na agility. Zabili sa tým dve muchy jednou ranou. Tonka mala konečne trošku voľného pohybu a Ivka sa naučila základy techniky vedenia psa, čo dúfam zúročí pri svojej Tinke.
Tonku mám veeeeľmi veľmi rada. Doteraz mi pripadá ako zázrak, čo z nej vyrástlo bez akéhokoľvek výcviku. Keď budem stará, tak si želám presne takéhoto psíka:)
Aj Linda má Tonku rada. Spolu s Kajkom patrí do veľmi úzkeho kruhu psíkov, s ktorými sa vie skutočne vyšaliť. A je asi jediná, ktorej dovolí brať jej hračky!!
